" Vzdávam hold všetkým úžasným mužom - manželom a oteckom - ktorých som mala možnosť stretnúť pri mojich osobných poradenstvách. Boli úžasnou oporou pre mamičky - morálnou i praktickou. Mnohí strávili s nami celé poradenstvo, položili mi viac otázok ako samotná mamička, pozorne sledovali čo robíme a potom sami pomáhali správne priložiť dieťatko, či pomáhali s cievkou pri dokrme. Keď odchádzam z takéhoto poradenstva viem, že táto rodinka má veľkú šancu na úspech v dojčení a že nechávam maminku v dobrých rukách. "

       Možno si pomyslíte "no čo už len môže urobiť otecko v oblasti dojčenia"... Môže a dokonca je jeho úloha veľmi dôležitá a častokrát jeho postoj rozhodne o tom, ako to s dojčením nakoniec dopadne.

   Jeho úlohou je totiž podporiť mamičku v rozhodnutí dojčiť, pomáhať jej so všetkým potrebným okolo dojčenia, postarať sa o domácnosť, či o staršie dieťatko. Vytvárať pokojné prostredie a pomáhať v starostlivosti o dieťatko (prebaliť, pomôcť s kúpaním, ponosiť, pohojdať, uspať, mať ho v šatke či v kontakte koža na kožu - t.j. na svojej holej hrudi...). Častokrát aj navariť a postarať sa o dieťatko, pokiaľ sa mamka naje, osprchuje sa či aspoň na chvíľku si pospí. V prípade, že dojčenie nefunguje ideálne, môže pomáhať pri alternatívnom dokrmovaní a ak je potrebné  zoženie bylinky, cievku, liečivá...

  Ale hlavne by mal dôverovať mamke a jej inštiktom a držať nad nimi (mamkou a dieťatkom) ochrannú ruku.

   Krásne to povedal jeden otecko: "Musím chodiť na veľkú časť dňa do práce, aby som nás uživil a vtedy manželke pomôcť neviem. Ale akonáhle prídem domov, urobím čokoľvek, aby boli títo moji dvaja spokojní. Hovorte, čo mám robiť..."

   Istý otecko nevedel, čo by mal robiť s dcérkou v čase jej bdenia, tak si ju položil na hruď a čítaval jej nahlas Ovídia. Pýtal sa ma, či je to v poriadku... vravím "...a je spokojná ?" Odpovedal "ani nemukne a tichúčko počúva..." Toto dieťatko je dnes už veľká slečna, je ukecaná a má neskutočnú slovnú zásobu.

  Na jednom poradenstve sa nám stalo, že dieťatko veľmi plakalo a mamku jeho plač drásal až jej tiekli slzy. Pokúšala sa ho hojdať na rukách, ale dieťatko cítilo z nej strach a stres. A čím viac plakalo dieťatko, tým viac plakala mamka... a zacyklili sa. Zúfalý otecko sa na nich bezmocne díval a nevedel, čo má vlastne urobiť ... Vyzvala som ho, aby si vzal dieťatko do náručia. Do pol minúty dieťatko stíchlo a vyvaľovalo na neho zvedavo veľké očká. A tak sa mamka začala smiať, poutierala si slzičky, upokojila sa... Dieťatko sme po chvíli položili mamke na hruď a ono spokojne zaspalo. Nebolo na svete šťastnejších ľudí. Ako veľmi nám vtedy pomohol otecko .... !

Manželia, oteckovia potrebujeme vás

                                                     podpis: Vaše manželky/ partnerky a detičky